Braček,

Autor: Klára Vŕbová | 22.9.2014 o 12:29 | (upravené 19.10.2014 o 11:38) Karma článku: 3,67 | Prečítané:  668x

sloboda a láska a život ku mne prehovorili zrána – keď srnce brechali z okolitých lesov. Dieťa bodkované po kiahňach mrnčí, túli sa k prsníku. Bude to príjemný deň, v tichu povinností.

Hrdlička v komíne.

Najprv mám pocit, že sa mi to len zdá. To tiché vrkútanie. Ale potom ešte raz a ešte... a to akoby ti vravela: Tu si – doma. Tu si – doma.

Ďaleko od všetkého z čoho som vzišla, tu som – doma, hoci,... srdce chvíľami ešte inam chce hľadieť. Hladné za čímsi malým, čo sa mi nikde nedostáva. Hľadí do vysnených diaľav, kde lesy rastú stovky rokov a kde sa pasú kone na stráňach hôr. Tam, kde pramenia moria.

Šťastní tí, čo sa doma narodia.

Šťastní a bohatší o skúsenosť tí, čo domov nájdu.

Muž mi poobede dofúkol kolesá na kvietkovanom tátošovi. Od rána je krásne počko, obloha modrá, slnko hreje (v lete, ktoré sa zabudlo). Keď som uriadila zvery, dom, detváka po poobeňajšom spánku, starkú čo spí ako Ruženka a už ju nič nepreberie... zastavila som sa pred zrkadlom. To sa mi často nestáva. Usporiadala som jeden z najšibnutejších účesov svojho života a...

Sadám na bike, kričím deťom povely ešte cez plece  a...

Prší. Ťažké kvapky ma na okamih zastavia.

  • Zvládneš to? Nechceš aby som ťa odviezol? – ponúka sa sused.
  • Kvôli vode? – smejem sa. Surovo. Vyzývavo, ako človek čo si solí rany.

Rozbieham kolesá, tlačím do pedálov. Za križovatkou... sama s vetrom vírim prach. Svet okolo sa mihá tempom aké nevídam. Volant stmavol hrdzou. Dívam sa na zvonček s nápisom I LOVE MY BIKE. Pohládzam ho. Myslím na Teba. A potom pomaly, opatrne stláčam páčku a usmievam sa jeho cvrnkovatému hlasu. A potom ešte raz... a ešte a to už vyzváňam ako blázon, ak ma niekto vidí, musí veriť, že som blázon.

Hlas môjho biku! Ako dávno som ťa nepočula. Aká to hudba spolu so vzduchom kĺžucim okolo uší, dažďovými kvapkami klepotajúcimi na kapucňu... smejem sa. Dávno som nebola takto so sebou samou. S Ním. Jazda na biku je ako modlitba, vedel si?

Hľadím ponad rám okuliarov na mierne rozmazaný svet, na bielu okrajovú čiaru, za ktorou už rastie len tráva, žiadna krajnica pre chodcov a cyklistov. Tlačím do pedálov. Šľape to. Bike je úžasný výmysel. Ale to si skôr ty, čo by mohol písať ódy, však? Trochu ma zamrzí... ako sa (ne)starám o môj bike, kedy som naposledy vytiahla handru, olejničku? Napíš mi báseň o bicykli.

Vzdialení sme... Nielen tisíckou kilometrov. Nielen časom, o ktorom tvrdíme, že ho nemáme... pre nás. Chýbaš mi, ale takto formulovaná veta hovorí vlastne o inom... chýba mi spoločné zdieľanie našich životov. SPOLU. Jednoduché. Niekomu stačí spolu pozerať telku a piť pivo. Trochu pasívne pre mňa. Niečo robiť, variť, plieť záhradu, stavať, modifikovať, vylepšovať náš svet (a teraz nemám na mysli žiadne veľké ghandíovské projekty, skôr čosi ako – vymaľovať, poriadiť, sedieť pri sviečke s pohárom vína, dívať sa do očí, hovoriť, riešiť, usporiadať vonku aj vnútri, harmonizovať). Takto mi chýbaš. Povedz mi o dnešku. Kde si? Povedz mi kam zreješ? Povedz mi...

(A zrazu mám pred očami anjela, ktorý akoby vzlietol zo Chagallovho plátna. Vlastne na anjela z obálky malej knižky od M. Bubera. Myslím na chasidov.

Kde si? Pýtal sa On a Adam sa schoval. Nechcel myslieť na svoje omyly. Uniknúť hanbe. Nedívať sa do časov minulých, do vnútra... stretnúť a konfrontovať sa s Ním.)

(Rovnako) chcem sa opýtať – kde si? Dnes? A aký sen snívaš?

Je večer.

Upratujem rozhádzané hračky, Crosby, Stills a Nash hrá z parádnych Creatívok od Teba a tá muzika vo mne vibruje dávnymi časmi. Akoby som ožila, čosi sladké a dobré mám v hrudi pod tlakom, akoby sa plakať chcelo. Ako málo stačí ku pocitu šťastia?

Braček?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?