Záhrada

Autor: Klára Vŕbová | 7.5.2012 o 13:50 | Karma článku: 12,28 | Prečítané:  1005x

C. mi kedysi dávno nosil kytičky ruží zo svojej záhrady. V rozpakoch som ich vzala z jeho medvedej ruky... vyzeral smiešne, keď sa pokúšal udržať medzi hrubými prstami s polámanými nechtami krehké stonky. Dala som ich do kompótovej fľaše  a nechala v chodbe. Nemám ruže veľmi rada... Voňali však. Príjemne. A vydržali pekné mnoho dní. Keď mi doniesol ďalšie a ďalšie, so Z. sme sa smiali, že je to pravý Shrek. Bruchatý, plešatý, romantický so zemiakovým nosom a širokým úsmevom... Časom sa ruže prepašovali po metroch do vnútra domčeka. Najprv do kuchyne, neskôr do izbičky. Aj neromantickému praktikovi sa raz kolená podlomia...

Už mi ruže nenosí. A ak ho podpichnem - kdeže sú tie časy, keď mi kvety darovával, usmeje sa potmehútsky a zamrmle - Veď som ti daroval všetky záhony...

Už mi ruže nenosí. V manželstve stačí do daru lopatka. A hrabličky. Kliešte, nožnice. On vyrieši trubičkové zalievanie kvetín, poorie, porýľuje - nech sa mi ľahšie ťahajú buriny zo zeme. Naposledy mi doniesol dva korene bieleho hrozna Garganega. Je krásna a sladká, zbiera sa posledná - v októbri. Zlatožlté strapce majú dĺžku aj 40 cm. Dobrá na sušenie pod strechou pre zásoby hrozienok do koláčov. Alebo na šťavu zmiešanú s granatovým jablkom. Alebo len tak - pre maškrtníka...

Denne si kľakám pred náš vinič a chválim ho - ako rastie pekne do výšky, a kým ho začistím, hovorím mu, ako ho uviažem a vytvarujem. Ako mu bude dobre v závetrí pod oknom, kde je celý deň slnko. Kým ho polievam, šepkám mu o úrode čo donesie. A smejú sa mi Nanni aj Matteo, lebo oni vidia len tie pahýliky čo trčia zo zeme s pár krehkými výhonkami a ja už vidím hroznové strapce.

Každý deň prezriem aj moje stromy. Každý má meno. Meno osoby, ktorá zmizla v diaľke tisícky kilometrov. Karolínka je jediná z piatich čerešní čo zakvitla tento rok. 11 kvetov! A marhule Majko a Jolka sú obsypané malými plodmi, ktoré pomaly napĺňajú svoje tvary. V záhrade som našla miesto aj pre slivky. Aduška síce odmietla zakvitnúť ale Laci je plný bieleho kvietia. Dula - tá na meno ešte čaká.

Chodím za nimi. Denne. Pohladím ich po kôre. Očistím kmeň od výhonkov, ktoré zbytočne berú silu korune. Očistím od puklíc a vošiek ak náhodou... myslím pritom na Vás.

Včera pršalo. Výdatne. Tak, ako to zem potrebuje. (Hurá! Aj by som skákala a tešila sa hlasno, nebyť toho uzemnenia gravitácie kľudu pokoja harmónie...) Nemusím polievať, idem sa prejsť. Vzduch vyleštený a chladný. Je obdobie divej špargle. Malé čierne výhonky sa tlačia von zo zeme. Milujem tú horkú chuť a vôňu čo mi ostane na dlaniach dlhé hodiny. Nazbierala som plné priehrštie na rizoto, kým sa zas rozpršalo.

Do viníc pracovať nechodím. Vlastne... nechodím ani :) Viacmenej sa gúľam svetom. Ešte pár týždňov. Chcela by som... rodiť len ja. Sama. Len ja a mláďa. Pritúliť si ho hneď. Vykašľať sa na ich monitory, prístroje, pípatká, kontroly tepu, kontrakcií, vykašľať sa na ich štatistiky o váhe dlžke hmotnosti a reflexoch. Chcela by som,... nech ten môj - ako hrozna strapec - nepadne do sterilných rukavíc vykachličkovaného sveta.

Akési ticho. Pokoj. Bruna sa minule dostala na hriadku cibule a zrovnala ju so zemou... záhradou sa niesla vôňa cibuľovej vňate. Susedia Nanni a Matteo sa hihňali do dlane, že či ju idem popásť aj na redkvičku a šalát o kus ďalej - keď som taká kľudná.

- Nuž, páni, - hovorím, - tá cibuľka bude o to viac rásť do zeme (:

Ťažko mi bolo v ten deň, mláďa kopalo intenzívne v mojom vnútri. Nevideli, že iné je podstatné ako koza na cibuľovej paši.

A áno. Už zas vyhnala zelené dužinaté vňate. Tak ma páni aspoň podpichnú, že - "ale je príliš nahusto..."

Pohladím kôru stromu, očistím od puklíc, donesiem kôpku hnoja ku koreňom, niektoré vyfasujú aj farebnú stužku na konárik... aspoň tak... som s Vami, bdiem, teším sa vaším zdarom, som trpezlivá.

 

Tá, čo našla záhradu pre svoje korene.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?